7. marca 2024

Zdediť môžete nielen majetok, ale aj dlhy

Majetok, ktorý po sebe zosnulý zanechá, sa stáva predmetom dedičského konania. Existuje viacero spôsobov, prostredníctvom ktorých môže dôjsť k jeho rozdeleniu – dedenie zo zákona, dedenie zo závetu, prípadne kombináciou dedenia zo závetu a zo zákona. Dedičia majú možnosť dohodnúť sa na vyrovnaní dedičstva aj inak než predvída zákon, a to uzavretím dedičskej dohody. Aké situácie teda môžu nastať v bežnej praxi a aké riešenia sa ponúkajú?

Ako sa začína dedičské konanie?

Obyčajne už pár dní po poslednej rozlúčke osoba, ktorá je v úmrtnom liste uvedená ako tá, ktorá obstarala pohreb (najčastejšie manžel/manželka alebo dieťa poručiteľa), je oslovená notárom k spolupráci kvôli zostaveniu súpisu majetku a spresneniu okruhu dedičov. Je to fáza prípravy prerokovania dedičstva, takzvané predbežné vyšetrenie.

V rámci predbežného vyšetrenia notár lustruje, či existuje závet alebo listina o vydedení a vykonáva všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Ak sa podarilo zistiť majetok, v ďalšom kroku notár oboznámi dedičov o ich dedičskom práve, ako aj o možnosti odmietnutia dedičstva. Nasleduje prerokovanie dedičstva, ktorého podstatou je neverejné pojednávanie.

Dedenie zo zákona

Cieľom dedičského konania je zabezpečiť plynulý prechod majetkových práv zo zosnulého na dedičov. Dedenie zo zákona je upravené tak, aby dedili najbližší príbuzní. Postupuje sa pritom podľa takzvaných dedičských skupín. Vždy sa dedí len v jednej dedičskej skupine.

Dedičské skupiny

Poznáme štyri dedičské skupiny
1. dedičská skupina: manžel/ka – deti
2. dedičská skupina: mažel/ka – rodičia – spolužijúce osoby (napríklad druh/družka)
3. dedičská skupina: súrodenci – spolužijúce osoby
4. dedičská skupina: starí rodičia alebo ich deti (tety, ujovia)

1. dedičská skupina

Najčastejším prípadom je, že majetok zosnulého (zákon používa pojem poručiteľ) pripadne rovným dielom jeho manželovi/manželke a deťom. Notár najprv určí, ktorý majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Hoci, samozrejme, existujú odchýlky, vo všeobecnosti sa dá povedať, že ide o polovicu majetku, ktorá sa stáva predmetom dedenia. Ak manžel alebo manželka už nežijú, dedia iba deti. Deti sú výlučnými dedičmi aj vtedy, ak manželstvo bolo pred smrťou poručiteľa rozvedené.

Dedia všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či pochádzajú zo súčasného manželstva, alebo z predchádzajúcich vzťahov, mimomanželské alebo osvojené, dokonca dedí aj ešte nenarodené dieťa (ak sa narodí živé). Ak nededí niektoré dieťa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, čiže poručiteľove vnúčatá.

Exmanžel alebo exmanželka dedičmi zo zákona nie sú. Podmienkou pre dedenie je, že manželstvo musí v čase smrti trvať. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak už síce prebieha rozvodové konanie, no v čase smrti ešte nebolo ukončené právoplatným rozsudkom. Expartneri môžu teoreticky dediť iba v prípade, ak by boli zahrnutí v závete.

2. dedičská skupina

Ak nededili deti, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa – skrátene „spolužijúce osoby“. Dediči druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

3. dedičská skupina

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, jeho dedičský podiel rovnakým dielom nadobúdajú jeho deti.

4. dedičská skupina

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nežijú, rovnakým dielom dedia ich deti – čiže ujovia a tety poručiteľa.

Ako sa dedí zo závetu?

Ak poručiteľovi z osobných dôvodov nevyhovuje spôsob rozdelenia majetku, ako ho predpokladá zákon, má možnosť spísať závet. Najistejšia cesta, ako sa vyhnúť chybám, je spísať závet u notára, ktorý ho následne uloží do Centrálneho registra závetov. V časti, v ktorej je závet neplatný, sa dedí zo zákona.

Platí, že maloletým potomkom musí byť v závete odkázané aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pri nedodržaní tejto podmienky by boli ustanovenia závetu v predmetnej časti neplatné.

Kým zo zákona dedia iba fyzické osoby, v prípade závetu obmedzenia nie sú. Majetok je možné rozdeliť aj neziskovým organizáciám, nadáciám či právnickým osobám.

Bude dediť aj druh/družka?

Slovenský právny poriadok nepozná status (legálnu definíciu) druha a družky. V dedičskom práve druh a družka spadajú pod definíciu „spolužijúcich osôb“. V praxi to znamená, že ak mal zosnulý deti, reálne nemajú zo zákona nárok na dedičstvo. Ani ich postavenie v rámci iných dedičských skupín nie je veľmi silné. Dedia rovnakým dielom popri rodičoch zosnulého alebo súrodencoch zosnulého, čo je podstatne nevýhodnejšia pozícia v porovnaní s partnermi v manželskom zväzku. Situáciu je možné ošetriť darovaním za života alebo závetom.

Kedy môže dôjsť k vydedeniu

Neopomenuteľní dedičia sú v našom právnom poriadku iba deti. To znamená, že len v súvislosti s nimi je možné hovoriť o vydedení. Ak si poručiteľ z akéhokoľvek dôvodu nepraje, aby po ňom dedil manžel/manželka, prípadne dedičia v iných dedičských skupinách, jednoducho spíše závet, do ktorého tieto osoby nezahrnie.

Vydedenie detí je komplikovanejšou záležitosťou. Aby k vydedeniu mohlo dôjsť, je nevyhnutné spísať u notára listinu o vydedení. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne, alebo môže byť aj súčasťou závetu. V listine o vydedení je vhodné spresniť, či sa vydedenie vzťahuje len na konkrétne dieťa, alebo aj na jeho potomkov.

Poručiteľ môže vydediť potomka len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. O neprejavenie skutočného záujmu o poručiteľa pritom nepôjde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.

Je možné zdediť iba dlhy?

Predmetom dedičského konania sú aj pohľadávky (dlhy). Ak mal poručiteľ dlhy, tie sa dedia, ale len do výšky hodnoty dedičstva. Prijatie dedičstva nemá spôsobiť, že sa dedič dostane do horšej finančnej situácie, v akej bol pred dedením. Nemôže sa teda stať, že po smrti blízkeho bude dedič „v mínuse“ v dôsledku splácania dlhov.

Je tiež možné zriecť sa dedičstva, prípadne ponúknuť veriteľom dedičstvo na uspokojenie dlhov. Ďalšou možnosťou v prípade predĺženého dedičstva je vykonať takzvanú likvidáciu dedičstva, ktorú súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Výťažok sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Ukončenie dedičského konania

Prerokovanie dedičstva sa končí vydaním uznesenia o dedičstve (staršie označenie je osvedčenie o dedičstve), v ktorom súd najčastejšie:

  • schváli dohodu dedičov o vyrovnaní dedičstva,
  • potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo k dohode dedičov,
  • potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému dedičovi,
  • vykoná vyrovnanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
  • schváli dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov.

Povinnosti dedičov

Aby dedičstvo plynule prešlo na dedičov, je potrebné dodržať správny postup v závislosti od toho, čo je predmetom dedičstva. Úmrtný list, uznesenie o dedičstve a ďalšie príslušné dokumenty si musí dedič pripraviť, ak vybavuje:

  • prepis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností (ak prepis nezabezpečuje notár),
  • prepis zdedeného motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte,
  • vyplatenie aktív v banke – banka všetky aktíva vyplatí spravidla do 30 dní, ak bol zosnulý majiteľom vkladnej knižky, do pobočky banky je potrebné doručiť aj tú,
  • výplatu pozostalosti na osobnom dôchodkovom účte – druhý pilier (ak sa pozostalosť dedí, teda v zmluve nebola uvedená iná oprávnená osoba),
  • výplatu pozostalosti doplnkového dôchodkového sporenia – tretí pilier (opäť pre prípad, ak nebola v zmluve určená iná oprávnená osoba).

Pri zdedení domu, bytu či pozemku je potrebné mať na pamäti:

  • do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti je potrebné podať „daňové priznanie k nehnuteľnosti“,
  • dedič sa stáva daňovníkom dane z nehnuteľnosti.

Darovanie za života

Dedičské konanie nie je len právnym procesom, ale aj previerkou rodinných vzťahov. Mnohí ľudia sa preto rozhodnú majetkové záležitosti vyriešiť ešte za života. Celý majetok, alebo jeho časť, je možné bez akýchkoľvek obmedzení darovať podľa svojho uváženia. Toto riešenie má jednu významnú finančnú výhodu – čím nižšia je hodnota dedičstva, tým nižší je aj poplatok za prerokovanie dedičstva u notára.

Pomyselnou poistkou proti tomu, aby obdarovaní predali darcom „strechu nad hlavou“, je zriadenie vecného bremena, známeho aj pod pojmom doživotné právo na predmetnú nehnuteľnosť. Ak nastanú nepredvídané okolnosti v správaní sa obdarovaného a darca darovanie oľutuje, stále je možné domáhať sa vrátenia daru. Pri dedení zo zákona sa potom dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.

Ako je to s existenciou dedičskej dane

V minulosti, do roku 2004, sa uplatňovala daň z dedičstva. V súčasnosti táto daň z titulu dedenia neexistuje. Je potrebné uhradiť príslušný poplatok u notára, ktorého výška sa odvíja od hodnoty dedičstva.

 

zdroj: google.sk, finreport.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *